Zamyslenie na 12. nedeľu v Cezročnom období „A“, Mt 10, 26-33

Ježiš nás upokojuje: „Nebojte sa!“ Toto upokojenie je v evanjeliách zaznamenané 12-krát, pričom až 7-krát je to v evanjeliu podľa Matúša. A práve v tomto úryvku nám to Ježiš hovorí 3x. O čom je úryvok, v ktorom nás Ježiš až 3x upokojuje a hovorí nám, že sa nemáme báť?

Nemáme sa báť ľudí, nemáme sa báť tých, ktorí zabíjajú telo. A do tretice sa nemáme báť, že by o nás náš Otec nevedel. Myslím, že práve vedomie tohto upokojujúceho „Nebojte sa!“ pomohlo mnohým mučeníkom nezaprieť svojho Boha. Je to vedomie, že nech sa stane čokoľvek, tak následne prídeme do nebeskej slávy k nášmu Otcovi.

Avšak, Ježiš nás upozorňuje, že je tu predsa niekto, koho sa báť máme. Je ním ten, ktorý môže zahubiť aj dušu. Nestačí vyznávať vieru v Boha, ale máme aj tak žiť. Veď na inom mieste nám Ježiš hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí: "Pane, Pane," vojde do nebeského kráľovstva.“ (Mt 7,21) Teda jedna vec je o Bohu hovoriť a ohlasovať ho, ale iné je to, ako žijeme a správame sa k iným. Veď strom sa pozná podľa ovocia. Aj medzi nami veriacimi máme karieristov, ktorí svoju zbožnosť len hrajú, no za rohom vedia podkopnúť aj svojho brata v Kristovi. Na toto si dávajme pozor. S tým, ktorý môže aj dušu zahubiť v pekle sa totiž nevyjednáva. S ním sa nedá vyjednať nikdy nič dobré.

Ježiš nám však hovorí: „Nebojte sa!“ Ak totiž budeme plniť vôľu nášho Otca, nemôže sa nám v zmysle večnosti nič stať. Vziať nám môžu len náš pozemský život, no z neho prechádzame do toho nebeského k nášmu Otcovi. A to už bude iná paráda. Tak sa teda nebojme, aj keď útoky a výsmech pre našu vieru vidíme dennodenne. Myslím si, že boli aj horšie obdobia. Pousmejme sa a kráčajme vo veselosti s Ježišom po boku.