Zamyslenie na 2. pôstnu nedeľu v roku „A“, Mt 17, 1-9

Dnes na druhú pôstnu nedeľu Ježiš v evanjeliu berie Petra, Jakuba a Jána na vrch do samoty. Na miesto, kde sa stretáva staré (Mojžiš, Eliáš) a nové (Ježiš Kristus). Na miesto premenenia. Pozrime sa na reakciu učeníkov. Učeníci chcú ostať na mieste stretnutia, nechcú zanechať staré, no zároveň chcú zotrvať aj v novom. V tom zaznie z oblaku hlas Otca, ktorý ukazuje na Ježiša.

Dnes a v ostávajúcom čase pôstu chce aj teba, teba osobne a konkrétne, Ježiš vziať na vrch, aby ti ukázal novú perspektívu, novú optiku. Kde je tvoje miesto, situácia, okolnosť, ktorú potrebuješ vidieť z novej perspektívy? Možno je to tvoja starosť o budúcnosť, rodinu, strach zo školy, maturity, skúšky, depresia, úzkosť... Následne Ježiš prikazuje učeníkom, aby o svojej skúsenosti nehovorili, kým sám nevstane z mŕtvych. Z toho môžeme vidieť, že Golgota, miesto smrti a zmŕtvychvstania Ježiša, sa stane miestom premenenia, miestom víťazstva. Víťazstva, ktoré trvá naveky.

V ktorej situácií potrebuješ zažiť Ježišove víťazstvo? Je len na tebe, či prijmeš Jeho pozvanie vykročiť na cestu premenenia. Či si ochotný zanechať staré, aby si mohol zažiť premenenie. Je na tebe, či si ochotný prijať Jeho ponuku v tomto čase pôstu vzdať sa svojich predstáv, aby si mohol zažiť Jeho víťazstvo. Radostné víťazstvo Veľkej noci. Víťazstvo, ktoré ti vydobyl Ježiš na kríži. Tento čas pôstu je pre nás pozvaním zahľadieť sa na Ježišov kríž a uvidieť na ňom novú perspektívu. Prorok Izaiáš na to používa v 43 kapitole 19 verši tieto slová: „Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine.“ Je len na tebe, či to zbadáš.