Zamyslenie na slávnosť Zoslania Ducha Svätého (Turíce), Jn 20, 19-23

„Pokoj Vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“

 V dnešnú nedeľu Zoslania Ducha Svätého sa skúsme zamyslieť nad treťou božskou osobou – Duchom Svätým v našom živote. Kto je pre teba Duch Svätý?

Pozrime sa bližšie na učeníkov z dnešného evanjelia. Po udalostiach umučenia a ukrižovania Ježiša Krista sú plní strachu. Evanjelista Ján píšeVečer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami,“ naskytá sa nám otázka: čoho sa učeníci boja? Je to strach z toho, že sa im Židia vysmejú, boja sa zanechať svoje predstavy o Mesiášovi, sú rezignovaní z toho, že sa im zrútili ich životné plány, lebo Ježiš Kristus je mŕtvy?

Zamyslenie na 6. veľkonočnú nedeľu, Jn 14, 15-21

Drahí mladí priatelia! Predstavme si takú vymyslenú situáciu, keby na svete existoval taký digitálny prístroj, ktorým by sa merala veľkosť a miera našej lásky k Pánu Bohu a našim blížnym. Taký „láskamer“. Napojili by sme sa na neho a ten prístroj by začal postupne merať, koľko je v nás ukrytých zásob lásky k Pánu Bohu i našim blížnym. Výsledok by bol potom vyjadrený v percentách. Koľko percent lásky by to v našom ľudskom i duchovnom živote ukazovalo?

 

V dnešnom evanjeliu Ježiš na Filipove slová reaguje zdanlivou výčitkou. „Filip, toľký čas som s Vami a nepoznáš ma? (...) Ja som v Otcovi a Otec vo mne.“ Tí, ktorí mali skúsenosť s Ježišom, videli lásku nebeského Otca. Stretli sa s Otcovstvom v pravom zmysle slova. Zakúsili tiež všetko ovocie Ducha – lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, zdržanlivosť. Videli spravodlivosť a milosrdenstvo. Videli Pravdu. Ježiš odzrkadľoval Otca dokonale. Bol s Ním dokonale jedno.

Zamyslenie na 4. veľkonočnú nedeľu, Jn 10, 1-10

 „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“

V túto nedeľu, ktorú voláme aj nedeľou Dobrého Pastiera, nám evanjelista Ján ponúka časť evanjelia, v ktorej Ježiš hovorí v obraze ovciach a ovčinci. Ježiš porovnáva zlodeja a zbojníka, ktorý hľadajú inú cestu ako vojsť do ovčinca, a pastiera oviec, ktorý vchádza do ovčinca bránou. Tohto pastiera označuje ako toho, ktorého hlas ovečky počúvajú. Tu sa nám naskytá otázka: „Kto je pre nás pastierom, ktorého hlas počúvame?“ Je to sám Ježiš Kristus, ktorý je Dobrým Pastierom alebo je to hlas mamony, či hlas sebectva?

Zamyslenie na 3. veľkonočnú nedeľu, Lk 24, 13-35

Ako tak čítam dnešný úryvok z Lukášovho evanjelia o tzv. Emauzských učeníkoch, tak im nerozumiem. Keď sa  stretávajú s Ježišom, ktorého nespoznávajú, sú zronení, lebo veľkňazi a poprední muži odsúdili a ukrižovali Ježiša. Dokonca sa ráno naľakali, keď im ženy oznámili, že Ježiš žije. No s nimi to akoby ani nepohlo. Oni zjavne s Ježišovým zmŕtvychvstaním nepočítali. Z kontextu vyplýva, že si to vôbec nepripúšťali ani vtedy, keď sa o tom dozvedeli od žien. Nedávajú tomu žiadnu nádej. A čo, že pred približne týždňom Ježiš vzkriesil Lazára? A čo, že bol prorokom mocným v čine i v reči pred Bohom aj ľudom? Príde mi to, akoby možnosť Jeho zmŕtvychvstania až odmietali. Akoby neboli schopní uveriť.

Zamyslenie na Veľkonočnú nedeľu, Lk 24, 1-12

Drahí mladí priatelia! V tomto čase epidémie koronovírusu nemáme veľa dôvodov na radosť. Každý deň zomiera veľa chorých ľudí, ktorí žiaľbohu podľahli tejto chorobe, ale aj iným chorobám vo svete. Napriek týmto smutným každodenným udalostiam predsa vo svetle kresťanskej viery dnes v túto Veľkonočnú nedeľu máme obrovský dôvod na radosť: Ježiš Kristus vtedy i dnes na kríži zvíťazil nad Zlým, smrťou, hriechom i všetkými chorobami. Tým veľkolepým víťazstvom je Kristovo slávne zmŕtvychvstanie.

Zamyslenie na Kvetnú nedeľu „A“, Mt 26, 14 – 27, 66

Na Kvetnú nedeľu nám liturgia ponúka stať o umučení nášho Pána Ježiša Krista z Matúšovho evanjelia známu ako pašie. Zaiste sme sa už mnohokrát zamýšľali nad rôznou scénou z tohto evanjelia, či je to scéna poslednej večere, Judášovej zrady alebo samotného Ježišovho ukrižovania. Dnes sa hlbšie zamyslíme nad udalosťami z Getsemani.

Zamyslenie na 5. pôstnu nedeľu v roku „A“, Jn 11, 1-45

V týchto zaujímavých časoch sa popri tých všetkých negatívnych správach a opatreniach objavila aj jedna informácia, ktorá dokazuje, že náš Boh má zmysel pre humor. Medzi množstvom svätých je aj mučenica z prvých storočí kresťanstva, svätá Korona. Vtipné však nie je len to, že jej meno je rovnaké ako názov vírusu, ktorý aktuálne usmrcuje množstvo ľudí po celom svete, ale aj súvislosť, že práve svätá Korona je patrónkou proti epidémiám. Jej spomienku slávime 14. mája, tak som zvedavý, čo nastane 14. mája.

Zamyslenie na 4. pôstnu nedeľu v roku „A“, Jn 9, 1-41

Drahí mladí priatelia! Ak si zatvoríme oči a zotrváme chvíľu so zatvorenými očami, nič nevidíme. Žiadne svetlo. No keď oči otvoríme, znova vidíme svetlo i svet okolo nás. Človek chce jednoducho vidieť. Dnešné Božie slovo nám predkladá tému tmy a svetla. Slepoty a videnia. V druhom čítaní z Listu sv. apoštola Pavla Efezanom počúvame slová: „Bratia, kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.“ (Ef 5,8-9) Aj v dnešnom texte 9. kapitoly z Evanjelia podľa Jána sme počujeme o udalosti, kedy Pán Ježiš uzdravuje slepca, ktorý bol slepý od narodenia.

Zamyslenie na 2. pôstnu nedeľu v roku „A“, Mt 17, 1-9

Dnes na druhú pôstnu nedeľu Ježiš v evanjeliu berie Petra, Jakuba a Jána na vrch do samoty. Na miesto, kde sa stretáva staré (Mojžiš, Eliáš) a nové (Ježiš Kristus). Na miesto premenenia. Pozrime sa na reakciu učeníkov. Učeníci chcú ostať na mieste stretnutia, nechcú zanechať staré, no zároveň chcú zotrvať aj v novom. V tom zaznie z oblaku hlas Otca, ktorý ukazuje na Ježiša.

Zamyslenie na 1. pôstnu nedeľu v roku „A“, Mt 4, 1-11
A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“ (Mt 4, 2)

Evanjelista Matúš píše, že Ježiš sa postil 40 dní a 40 nocí. Vyhladol teda až po toľkých dňoch. Mnohým sa to zdá byť dlhá doba. Hovoria, že sa to nedá. Áno, v súčasnosti sme zvyknutí na hojnosť. A tak si pôst rôznym spôsobom zľahčujeme. Kedysi celý pôst nejedli mäso. O to viac bolo veľkonočné stolovanie slávnostnejšie.

Zamyslenie na 7. nedeľu v Cezročnom období v roku „A“, Mt 5, 38-48

Drahí mladí priatelia! Určite poznáte ten pocit krivdy, bolesti či zatrpknutosti, keď vám ktosi ublížil a spôsobil telesnú či duševnú bolesť. Niekedy máme chuť a berieme to ako za povinnosť či naše právo túto krivdu vrátiť a odplatiť sa rovnakým spôsobom, ako nám bolo ublížené. Ženie nás pocit pomsty a nenávisti. Stop!!! Boh nám hovorí dnes čosi iné, aby sme boli „iní“!

V prvom čítaní z knihy Levitikus Pán Boh hovorí svojmu služobníkovi Mojžišovi: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh som svätý! (...) Nenos vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi. (...) Nepomsti sa. (...) Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ (Lev 19, 2.17-18) V druhom čítaní sv. apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom píše, že „sme chrámom Ducha Svätého“ (porov. 1 Kor 3, 16-17). A nakoniec v dnešnom Evanjeliu podľa sv. Matúša Pán Ježiš v reči na hore blahoslavenstiev dosahuje vrchol svojho morálneho učenia, ktoré je záväzné pre nás všetkých veriacich kresťanov: „Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. (...) Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. (...) Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 39.44-45.48)