S pojmom temný stredovek sa už stretol asi každý z nás. Vlečie sa s nami od našich školských čias. Obdobie, kedy bolo vo svete iba smrť a takmer žiadny rozvoj. A do toho všetkého na čele moci stojí skorumpovaná a nemravná Katolícka cirkev.
Táto kniha však otvára nové komnaty, o ktorých sa v školách nevyučuje. Komnaty, v ktorých zistíme, že nie je všetko čiernobiele, ako sa zdá a ktoré nám ukážu, že aj mýtus skorumpovanej Katolíckej cirkvi ma aj druhú stranu mince. Autor v nej chce pozitívne vyzdvihnúť Katolícku cirkev a najmä poukázať na jej nenahraditeľné miesto v dejinách ľudstva, kedy stála na čele rozvoja, keď zakladala prvé univerzity, objavovala poľnohospodárske novinky a bola vodcom vzdelanosti a vedy.

Odkedy sa písané cirkevné dejiny stali obeťou predpojatých filtrov protestantskej, osvietenskej, nacistickej, komunistickej i liberálnej historiografie, zrodila sa čierna legenda o Cirkvi. Niekedy dokonca vyvoláva dojem, že je ňou vedomie ľudí infikované definitívne a nezvratne. Lenže zápas o pravdu vo vedomí človeka začína z generácie na generáciu vždy odznova, od začiatku. Do toho zápasu vstupuje aj táto kniha, ktorá sa konečne vymaňuje z katolíckeho komplexu pseudokajúcej menejcennosti a s posvätným sebavedomím rekapituluje všetko to dobré, vznešené a ušľachtilé, čo Boh prostredníctvom Cirkvi ponúkol európskej civilizácii.“ Takto sa vyjadril o tejto knihe bratislavský pomocný biskup prof. Jozef Haľko, cirkev. historik. Knihu, ktorá vyšla v roku 2010, sa určite oplatí prečítať, ak si chcete rozšíriť historické, náboženské a kultúrne obzory vo svetle objektívnej pravdy.

Kniha, ktorá vyšla v roku 2011, rozpráva skutočný príbeh o smrti a živote samotného autora, ktorý pozýva k prečítaniu svojho príbehu týmito slovami: „Išiel som asi osemdesiatkou, pretože som to tam nepoznal. V aute bolo chladno, a tak som mal schúlené ramená. Kvôli vetru sa človeku zdalo, že je ešte chladnejšie ako v skutočnosti. Vytrvalý dážď sa zmenil na prietrž mračien. Kiežby som už bol v Alvine! Asi o 11:45, krátko predtým, ako som mal prejsť východným koncom mosta, čelne do mňa narazil americký kamión, keď sa vyhýbal cez stredovú čiaru. Zomrel som osemnásteho januára 1989. O niekoľko minút sa na miesto nehody dostali záchranári. Keď mi nenahmatali pulz, vyhlásili ma za mŕtveho. Prikryli ma plachtou, aby som neupútaval pozornosť okoloidúcich, kým oni budú prezerať zranenia ostatných. Ich prítomnosť som nevnímal, ani nikoho okolo seba. Keď som zomrel, nešiel som cez dlhý, tmavý tunel. Nevnímal som, že by som sa strácal, ani som sa nevracal späť. Nemal som pocit, že by sa moje telo prenášalo do svetla. Nepočul som hlasy, ktoré by na mňa volali ani nič podobné. Pamätal som si pohľad na most a na dážď, a zrazu ma obklopilo svetlo, také žiarivé, že sa to pozemsky nedá pochopiť ani opísať. Iba takto. A uvedomil som si, že som v nebi.“

Donald Miller, autor knihy Blue Like Jazz (Smutný ako jazz), o tejto knihe povedal: „Túto knihu mi dal istý môj priateľ okolo polnoci. Okolo tretej ráno som ešte čítal. Príbeh je vskutku inšpiratívny. Rozširuje poznanie a prináša hrejivý a prirodzený pocit istoty.“

Max Lucado patrí s viac ako 100 miliónmi výtlačkov svojich kníh k najčítanejším americkým autorom. S manželkou Denalyn žije v San Antoniu v štáte Texas, kde je kazateľom v Oak Hills Church.

Zdá sa, že každé ráno so sebou prináša nové dôvody, prečo sa báť. Možno aj súčasná situácia okolo koronavírusu. V práci sa rozpráva o prepúšťaní, spomaľovaní ekonomiky, výbuchoch na Blízkom východe, zmenách vo vedení, kolapse na trhu s nehnuteľnosťami a zrýchľujúcom sa globálnom otepľovaní. Mor dnešnej doby, terorizmus, sa začína slovíčkom teror, strach. Zdá sa, že strach si v susedstve prenajal budovu na sto rokov a otvoril si v nej obchod. Strach, nadmerne veľký a drzý, nás zaženie do väzenia a pribuchne za nami dvere. Nebolo by úžasné vyjsť z neho von?

Predstavte si svoj život nedotknutý obavami. Namiesto strachu by sa tou najprirodzenejšou odpoveďou na hrozby sveta stala viera. Ak by ste mohli k svojmu srdcu priložiť magnet na strach a vytiahnuť z neho všetky odrobinky hrôzy, neistoty a pochybností, čo by tam zostalo? Predstavte si deň, v ktorom viac dôverujete a menej sa bojíte. Viete si predstaviť život bez strachu? Táto kniha vydaná v roku 2010 vám k tomu určite pomôže, lebo „Lucado so zručnosťou chirurga rozpoznáva a identifikuje rakovinu strachu, ktorá sa týka každej ľudskej bytosti, a s rovnakou precíznosťou necháva plynúť slová uzdravenia, ktoré prenikajú priamo do srdca“ (Publishers Weekly).  

 

Kniha, ktorá vyšla v roku 2005, je o objavovaní tajomstva duše muža. Každý muž bol raz chlapcom. A každý malý chlapec má sny, veľké sny: o tom, že bude hrdinom, premôže zločincov, vykoná odvážne skutky a zachráni ohrozenú krásku. Aj každé malé dievča má svoje sny: zachráni ju jej princ a vtiahne ju do veľkého dobrodružstva, bude kráskou.

Ale čo sa stane s týmito snami, keď vyrastieme? Mnoho mužov je znudených. John Eldredge v tejto knihe vyzýva mužov k obnove ich mužského srdca, stvoreného na obraz vášnivého Boha. A pozýva ženy k tomu, aby objavili toto tajomstvo mužskej duše a tešili sa zo sily a divokosti, ktorú muži prinášajú tomuto svetu. Knihu sa určite oplatí prečítať. To platí nielen pre mužov, ale aj ženy. 
  

 

Krása je podstatou ženy. Toto tvrdenie sa nám môže zdať nepravdivé v čase mnohých súťaží miss krásy, v čase, keď sa určujú ideálne miery, ktoré sú pre mnohé ženy nedosiahnuteľné. A aj v srdci samotných žien je zmätok, keď ich krása je na jednej strane obdivovaná, vyhľadávaná, žiadaná, na druhej strane napádaná, zneužívaná, využívaná, popieraná... „Si priveľmi..., si primálo...“

No krása je podstatou ženy preto, lebo je stvorená na obraz a podobu Boha. Ako muž má byť obrazom Boha – bojovníka, tak žena má byť obrazom krásneho Boha, akoby stelesnením jeho krásy. Kniha sa zaoberá otázkou krásy z mnohých pohľadov. Odpovedá žene na jej najhlbšiu otázku: „Som krásna? Bude mať niekto o mňa záujem? Neostanem sama?“ No nedáva lacnú odpoveď. Vedie srdce ženy cestou uzdravovania do hlbín vlastnej duše a zároveň do srdca Boha, ktorý žene daroval svoju krásu. Autori (manželia) potom ukazujú cestu, ako žena môže a má svoju krásu spoznávať, odhaľovať, a tým pozývať muža, aby kráčal s ňou cestou srdca ako jej ochranca... Krása ženy nie je niečo, čo treba skúmať a vylepšovať. Je to dar, ktorý je v srdci každej ženy. Treba ho s úctou poznávať a prežívať. Kniha vyšla v roku 2006 a určite ju odporúčame pre všetky ženy, ale aj pre mužov, ktorí chcú objaviť tajomný svet ženy.