Kniha prináša spomienky osobného sekretára a priateľa sv. Jána Pavla II. kardinála Stanisława Dziwisza, ktoré zaznamenal a doplnil taliansky novinár poľského pôvodu Gian Franco Svidercoschi, ktorý s sním urobil rozhovor.

Bývalý krakovský arcibiskup Stanisław Dziwisz sa v nich vracia k svojmu prvému stretnutiu s Karolom Wojtyłom v kňazskom seminári a postupne prechádza dôležitými míľnikmi pontifikátu, pričom sa nevyhýba ani ťažkým okamihom a kritickým témam. Osobitne zdôrazňuje, ako Ján Pavol II. trpezlivo prijímal utrpenie, ktoré ho v rozličných podobách sprevádzalo počas celého života. „Žil som po boku svätca. Takmer štyridsať rokov som denne zblízka pozoroval svätosť, akú som si vždy predstavoval. Videl som ju v mužovi, v Karolovi Wojtyłovi – v jeho intímnom a tajuplnom vzťahu s Bohom. V sile a priezračnosti jeho viery,“ hovorí pápežov priateľ. Knihu o svätcovi a veľkom priateľovi mladých, ktorá vyšla v roku 2014, sa určite oplatí prečítať.

 

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela.

Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať. Najnovšie vydanie tejto úžasnej knihy vyšlo v roku 2015.

Skutočný príbeh dôstojníka sovietskej polície – o jeho výchove a formovaní na uvedomelého a verného občana bývalého ZSSR – o výsledku tejto výchovy: nemilosrdné a brutálne prenasledovanie kresťanov – o stretnutí s Natašou a začiatku hľadania pravdy – o dramatickom zápase o holý život pri úteku z ľadovca v Severnom ľadovom mori – o nájdení viery a o jeho obrátení sa od modiel k živému a pravému Bohu.

Vďaka pútavému štýlu, ktorým je kniha napísaná, ale ešte viac vďaka obsahu, ktorý je mrazivo skutočný a presvedčivý, prídete k názoru, že históriu a tiež jej krutosti treba poznať, aby sa nestalo, že by niekto zo súčasníkov, či raz v budúcnosti, začal obdivovať a nebodaj chváliť komunistický režim. Táto románová kniha, ktorú sa určite oplatí prečítať, vyšla v roku 2005.

S pojmom temný stredovek sa už stretol asi každý z nás. Vlečie sa s nami od našich školských čias. Obdobie, kedy bolo vo svete iba smrť a takmer žiadny rozvoj. A do toho všetkého na čele moci stojí skorumpovaná a nemravná Katolícka cirkev.
Táto kniha však otvára nové komnaty, o ktorých sa v školách nevyučuje. Komnaty, v ktorých zistíme, že nie je všetko čiernobiele, ako sa zdá a ktoré nám ukážu, že aj mýtus skorumpovanej Katolíckej cirkvi ma aj druhú stranu mince. Autor v nej chce pozitívne vyzdvihnúť Katolícku cirkev a najmä poukázať na jej nenahraditeľné miesto v dejinách ľudstva, kedy stála na čele rozvoja, keď zakladala prvé univerzity, objavovala poľnohospodárske novinky a bola vodcom vzdelanosti a vedy.

Odkedy sa písané cirkevné dejiny stali obeťou predpojatých filtrov protestantskej, osvietenskej, nacistickej, komunistickej i liberálnej historiografie, zrodila sa čierna legenda o Cirkvi. Niekedy dokonca vyvoláva dojem, že je ňou vedomie ľudí infikované definitívne a nezvratne. Lenže zápas o pravdu vo vedomí človeka začína z generácie na generáciu vždy odznova, od začiatku. Do toho zápasu vstupuje aj táto kniha, ktorá sa konečne vymaňuje z katolíckeho komplexu pseudokajúcej menejcennosti a s posvätným sebavedomím rekapituluje všetko to dobré, vznešené a ušľachtilé, čo Boh prostredníctvom Cirkvi ponúkol európskej civilizácii.“ Takto sa vyjadril o tejto knihe bratislavský pomocný biskup prof. Jozef Haľko, cirkev. historik. Knihu, ktorá vyšla v roku 2010, sa určite oplatí prečítať, ak si chcete rozšíriť historické, náboženské a kultúrne obzory vo svetle objektívnej pravdy.

Kniha, ktorá vyšla v roku 2011, rozpráva skutočný príbeh o smrti a živote samotného autora, ktorý pozýva k prečítaniu svojho príbehu týmito slovami: „Išiel som asi osemdesiatkou, pretože som to tam nepoznal. V aute bolo chladno, a tak som mal schúlené ramená. Kvôli vetru sa človeku zdalo, že je ešte chladnejšie ako v skutočnosti. Vytrvalý dážď sa zmenil na prietrž mračien. Kiežby som už bol v Alvine! Asi o 11:45, krátko predtým, ako som mal prejsť východným koncom mosta, čelne do mňa narazil americký kamión, keď sa vyhýbal cez stredovú čiaru. Zomrel som osemnásteho januára 1989. O niekoľko minút sa na miesto nehody dostali záchranári. Keď mi nenahmatali pulz, vyhlásili ma za mŕtveho. Prikryli ma plachtou, aby som neupútaval pozornosť okoloidúcich, kým oni budú prezerať zranenia ostatných. Ich prítomnosť som nevnímal, ani nikoho okolo seba. Keď som zomrel, nešiel som cez dlhý, tmavý tunel. Nevnímal som, že by som sa strácal, ani som sa nevracal späť. Nemal som pocit, že by sa moje telo prenášalo do svetla. Nepočul som hlasy, ktoré by na mňa volali ani nič podobné. Pamätal som si pohľad na most a na dážď, a zrazu ma obklopilo svetlo, také žiarivé, že sa to pozemsky nedá pochopiť ani opísať. Iba takto. A uvedomil som si, že som v nebi.“

Donald Miller, autor knihy Blue Like Jazz (Smutný ako jazz), o tejto knihe povedal: „Túto knihu mi dal istý môj priateľ okolo polnoci. Okolo tretej ráno som ešte čítal. Príbeh je vskutku inšpiratívny. Rozširuje poznanie a prináša hrejivý a prirodzený pocit istoty.“