Štvrtok . Áno, to bol ten deň,
keď naše dobrodružstvo začínalo sa ešte len.

20ti statoční sme sa ráno pred ACM-kom zišli,
aby sme sa spolu prešli.

Našu púť sme odštartovali modlitbou,
aby sa nám cestou dobre vodilo.

Prešov, Veľký Šariš, Medzany...
no konečne! Kde boli tak dlho tie Ostrovany?

Makovník, orechovník, kakaovník –
to bol ale fajnový poobedný dezertík.

Cestou sme sa Korunku pomodlili,
a pomaly sme prvého dňa do cieľa dorazili.

V Uzovskom Šalgove sa z nás králi a kráľovné stali.
Najprv nás guľášom pohostili,
neskôr v kaštieli privítali.

Tu sme si kráľovský kúpeľ všetci vychutnali
a „postele“ na spánok pripravili.

Za náš prvý deň sme sa Ockovi poďakovali,
vešpery sme sa pomodlili.

A ako to na kráľovskom dvore chodí,
ani nás neobišli večerné hody.

Ráno naša družina o pár pútnikov narástla
a po raňajkách i modlitbe sa na cestu znova vydala.

Putovali sme hrebeňom Bachurne,
cez hory, lesy, veselo i pochmúrne.

Keďže sme boli rýchli,
v predstihu sme do Nižného Slávkova prišli.

Po omši, ktorú sme spolu s farníkmi slávili
sme v miestnej škole chutnú hŕstkovú polievku spapali.

Spoločenské hry sme si zahrali
a následne zaľahli.

V posledný deň sobotu,
nemohli sme sa dočkať príchodu.

Cez lúky a cez lesy,
obdivovali sme slovenské „pralesy“.

I otlaky nás sprevádzali,
ale smiech a radosť ich potláčali.

Veru poviem vám, že sliny nám tiekli
keď sme v diaľke teplé jedlo uvideli.

Tu už len krátku chvíľu trvalo -
A sme tam! - čo sa nám ani nesnívalo.

Na Levočskej hore pri Márii,
sme našu púť svätou omšou ukončili.

Pred odchodom z Levoče,
vychutnali sme si risky a chutné koláče.

A že sme v tom boli sami?
Kdeže! Otec Jozef a Marek sa o nás postarali.

Tak Ťa milý človiečik pozývam,
O rok príď, pridaj sa k nám !

Fotky z Frekvencie nájdeš tu