Zamyslenie na nedeľu Krstu Krista Pána v roku „A“ – Mt 3, 13 – 17

„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

Ježiš sa stretá s Jánom. Opäť on prichádza k nemu. Opäť je to on, ktorý vychádza v ústrety človeku. Nielen, aby sa stretol s Jánom, ale aby sa stretol aj s inými, ktorí boli v tom čase pri Jordáne, aby sa stretol aj s nami.

Ján dobre pozná Pána Ježiša. Vie, že on je pravý Boh. Boh, ktorý všetko drží vo svojich rukách, všetko nesie, aj hriechy všetkých nás. Preto vie, že nie je hoden, aby sa Ježiš dal ním pokrstiť, nie je hoden tejto milosti, nie je hoden tohto Ježišovho „poníženia sa“ pred človekom.

No Ježiš má vlastné zámery. Vie, čo treba robiť. On najlepšie pozná Jána, najlepšie pozná každého z nás. Pozná naše myšlienky, túžby, úmysly srdca, pozná naše konanie, pozná naše hriechy. A preto sa dáva pokrstiť. Ukazuje nám svoje pokorné srdce a lásku k nám.

Zastav sa na chvíľu a pros aj ty o pokoru. O takú pokoru, ktorú musel mať aj Ján, keď konal tak, ako to chcel Ježiš. Určite to nebolo pre neho jednoduché. Prosme najmä o také pokorné srdce, aké mal Ježiš. Srdce odovzdané a verné Otcovi. Tak aj nad nami zaznie hlas: „Si môj milovaný syn, milovaná dcéra.“ Prajem všetkým nám, aby sme tento hlas počuli a zažívali každý deň. Požehnaný čas!